Witching hour: prečo sa bábätko podvečer rozsype

Mamy mi najčastejšie píšu medzi šiestou a deviatou večer. Text býva skoro vždy rovnaký: „Celý deň bol zlatý a teraz už dve hodiny kričí, dojčím ho stále dokola a aj tak to nestačí." A potom príde veta, ktorá ma mrzí najviac: „Asi nemám dosť mlieka."

V angličtine sa tomuto obdobiu hovorí witching hour, čarovná hodinka. Na tom plači nie je nič čarovné a netrvá hodinu. Je to čas medzi neskorým popoludním a uložením na noc, keď sa bábätko rozsype a nefunguje nič, čo cez deň fungovalo.

Nepokazila si to. Je to presne to, čo od úplne nového nervového systému čakáme.

Bábätko ešte nemá vnútorné hodiny

Nikto sa nenarodí s vedomím, že deň je na bdenie a noc na spanie. Mozog túto schopnosť ešte nemá vybudovanú. Rytmické vylučovanie melatonínu, teda hormónu, ktorý telu oznamuje, že je noc, sa u donosených detí objavuje zhruba medzi deviatym a pätnástym týždňom života.

Dovtedy je deň a noc pre bábätko jedna dlhá zmes. Keď je teda večer doma chaos, nie je to tým, že by si robila niečo zle. Je to tým, že bábätko nemá podľa čoho vedieť, že sa deň končí.

Celý deň spracúvalo úplne nový svet

Skús si ten deň predstaviť z jeho strany. Prešlo svetlom, zvukmi, tvárami, hlasmi, pohybom, prebaľovaním, dojčením, tým, ako si ho podávali príbuzní, a stovkami vnemov, pre ktoré ešte nemá meno. Pre teba je to obyčajný utorok. Pre nezrelý nervový systém je to obrovské množstvo informácií.

Cez deň to ešte zvládne. Podvečer už nie. A to podstatné: bábätko sa zatiaľ nevie upokojiť samo. Nemá na to žiadnu výbavu. Upokojuje sa cez teba, tvoje telo a tvoj hlas.

A práve tým, že ho upokojuješ ty, sa jeho stresový systém učí, ako sa to robí. Je to merateľný proces a píšem o ňom v článku Rovnaká DNA, iný život.

Je dobré vedieť aj to, že plač v prvých mesiacoch sleduje krivku. Narastá, vrcholí okolo šiesteho týždňa a práve vtedy sa najviac hromadí do neskorého popoludnia a večera. Od tretieho mesiaca klesá. Popísali to u detí naprieč kultúrami aj životnými podmienkami, takže to nie je vec výchovy ani prostredia.

Televízia na pozadí zaťažuje viac, než to vyzerá

Toto je vec, na ktorú sa pri plači skoro vždy zabudne, a pritom ju v domácnostiach vidím veľmi často. Telka ide od rána do večera. Nikto ju nepozerá, len „ide".

Bábätko ju však vníma. Aj keď je v inej miestnosti, tie zvuky počuje a nezrelý mozog ich musí nejako spracovať. Nevie si povedať, že toto je iba kulisa a netreba tomu venovať pozornosť. Túto schopnosť ešte nemá.

Ak je v tej istej miestnosti, je to ešte väčšia záťaž. Aj keď je otočené tak, že na obrazovku priamo nevidí, rýchlo blikajúce svetlo zachytáva periférne. Pre jeho mozog je to ďalší prúd podnetov, ktorý musí celý deň spracúvať popri všetkom ostatnom.

Čo o tom hovorí výskum

• V štúdii s 329 deťmi vo veku 2 až 48 mesiacov platilo, že každá hodina počuteľnej televízie znamenala menej slov od dospelých, menej hlások od dieťaťa a menej vzájomných výmen medzi nimi.
• Keď šesť a dvanásťmesačné bábätká dostali hračky a v miestnosti bežala televízia, ich úseky sústredenej pozornosti sa skrátili. Aj napriek tomu, že sa na obrazovku takmer nepozerali.
• U starších detí to dopadlo rovnako. Pri hre s telkou na pozadí sa na obrazovku pozreli menej než raz za minútu, a aj tak sa im hra rozpadávala na kratšie kúsky.

Poviem na rovinu, kde výskum končí a kde začína moja skúsenosť. Tieto štúdie sa robili na starších deťoch, nie na novorodencoch, a merali pozornosť a vzájomnú komunikáciu, nie únavu mozgu. To, že sa prestimulované bábätko podvečer rozsype rýchlejšie v dome, kde celý deň beží televízia, vidím v praxi. Logika však sedí: ak obrazovka dokáže rozbiť pozornosť polročnému dieťaťu, ktoré sa na ňu ani nepozerá, novorodenec na tom nebude lepšie.

Skús týždeň nechať televízor cez deň vypnutý a sleduj, čo sa stane s podvečermi. Nestojí ťa to nič a býva to jedna z najviditeľnejších zmien, aké viem rodine odporučiť.

Zhlukové dojčenie neznamená, že nemáš mlieko

Podvečer sa veľa bábätiek dojčí každých dvadsať až šesťdesiat minút, niekoľko hodín po sebe. Volá sa to zhlukové dojčenie a je to bežné správanie novorodenca. Podporuje tvorbu mlieka, prospieva priberaniu a bábätko sa pri ňom zároveň upokojuje.

Väčšina mám si z toho vyvodí, že mlieka je málo. Zvlášť vtedy, keď dieťa po dojčení prijme ešte aj fľašu. Lenže novorodenec sa prisaje aj vtedy, keď hladný nie je. Prsník preň nie je len jedlo, je to aj upokojenie, a sací reflex funguje aj po nasýtení.

Časté dojčenie samo osebe nie je znakom nedostatku mlieka. Prečítaj si tú vetu ešte raz.

Aby si mala predstavu, aké široké je pásmo normálu: v jednej z najcitovanejších štúdií o dojčení mali zdravé, výlučne dojčené deti vo veku 1 až 6 mesiacov štyri až trinásť dojčení za 24 hodín a jedno dojčenie trvalo 12 až 67 minút. Všetky tie deti priberali v poriadku. Trinásť dojčení denne teda nie je porucha, je to jeden z koncov normálu.

Čo podvečer naozaj pomôže

Nič z toho plač nevypne ako vypínač. Ide o to, uberať podnety skôr, než sa to zlomí.

• Začni skôr, než sa rozplače. Stlmiť dom o piatej je oveľa účinnejšie než hasiť to o siedmej. Menej návštev popoludní, menej presúvania z náručia do náručia.
• Vypni televízor a stlm svetlá. Aj keby si z celého článku urobila len toto jedno, stojí to za skúšku.
• Všímaj si skoršie signály. Únava aj nepohodlie majú svoj zvuk dávno pred plačom. Písala som o tom v článku Reč plaču.
• Nos ho. Koža na kožu, blízko k tvojmu telu. Tvoj dych a tvoj tep sú preň informácia, že je bezpečne.
• Choď von. Iný vzduch a chlad na tvári prepne veľa bábätiek do pokoja rýchlejšie než čokoľvek v byte.
• Striedajte sa s partnerom. Prestimulované bábätko cíti aj tvoje napätie, a to je po troch hodinách plaču úplne pochopiteľné. Vymeniť sa na dvadsať minút nie je zlyhanie, je to riešenie.
• Spievaj. Spevom sa spomalí tvoj dych a za ním aj tep. Bábätko to na tebe vníma a nehodnotí, ako spievaš.
• Nemusíš to vyriešiť. Niekedy je jediné, čo sa dá robiť, byť pri ňom, kým to prejde. Aj to je plnohodnotná rodičovská práca.

Kedy to už nie je witching hour

Večerný plač a časté dojčenie k novorodencovi patria. Sú však veci, pri ktorých sa neoplatí čakať, že to prejde samo:

• bábätko dobre nepriberá
• má málo mokrých plienok
• dojčenie ťa bolí alebo máš poranené bradavky
• plač znie inak než zvyčajne alebo trvá aj cez deň
• bábätko je naopak nezvyčajne ticho, nevýrazné a ťažko sa budí

Vtedy treba dojčenie posúdiť a pri obave o zdravie ísť za pediatrom.

Záverečné zhrnutie

• Novorodenec nemá vnútorné hodiny. Rytmus melatonínu sa objavuje zhruba medzi deviatym a pätnástym týždňom, dovtedy je deň a noc jedna zmes.
• Plač vrcholí okolo šiesteho týždňa a hromadí sa do podvečera. Od tretieho mesiaca klesá.
• Bábätko sa zatiaľ nevie upokojiť samo. Upokojuje sa cez teba.
• Televízia na pozadí je podnet aj vtedy, keď ju nikto nepozerá. Zvuk doľahne aj do vedľajšej izby, blikanie bábätko zachytí aj periférne.
• Zhlukové dojčenie podvečer je normálne a nie je dôkazom, že máš málo mlieka. Štyri až trinásť dojčení za deň je pásmo normálu.
• Najviac pomáha uberať podnety skôr, než sa to zlomí, nie až keď bábätko kričí.
• Ak nepriberá, je málo mokrých plienok alebo ťa dojčenie bolí, to už nie je witching hour a treba sa na to pozrieť.

A keď máš pocit, že to u vás nesedí ani s jedným z týchto popisov, nie je to tvoja chyba. Každé bábätko je trochu iné. Vtedy pomôže pozrieť sa na to spolu.