Prečo sa bábätko neprisáva a čo s tým

Toto je najčastejší dôvod, pre ktorý ma mamy volajú. A takmer vždy sa pýtajú to isté: „Čo robím zle?" Odpoveď býva nepríjemne jednoduchá. Vo väčšine prípadov nerobíš zle vôbec nič. Len sa stretlo niekoľko vecí naraz a jedna z nich sa dá odstrániť ešte dnes.

Prisatie nie je zručnosť, ktorú sa vy dve musíte naučiť od nuly. Bábätko sa rodí s celou sadou reflexov, ktoré ho k prsníku vedú. Ak sa teda neprisáva, zvyčajne mu v tom niečo prekáža. Poďme po poradí od vecí, ktoré vidím najčastejšie.

1. Bábätko plače

Začínam týmto, lebo je to najčastejšie a najrýchlejšie riešiteľné. Plačúce bábätko sa jednoducho neprisaje. Jazyk má hore, ústa otvorené na krik a nie na prsník, celé telo je napnuté. V tomto stave je prikladanie boj, z ktorého odídete obe frustrované.

Poradie je vždy rovnaké: najprv utíš, až potom prikladaj. A ešte lepšie je nenechať to dôjsť k plaču, lebo plač je neskorý signál hladu. O skorších signáloch píšem v článku Reč plaču.

2. Prsia sú opuchnuté, nie naliate

Toto je vec, ktorú pri mamách po pôrode vidím veľmi často a skoro nikto ju nepomenuje. Ak si počas pôrodu dostala infúzie, tekutiny sa ti z tela nestratia hneď. Časť z nich skončí v tkanive prsníka a bradavka s dvorcom stvrdnú tak, že bábätko ich nemá ako nabrať do úst. Je to ako chcieť zahryznúť do napnutého balóna.

Nie je to to isté ako nalievanie pri nábehu tvorby mlieka. Pri opuchu z infúzií je prsník tvrdý a napnutý inak a aj mamy to často popisujú ako iný pocit. V jednej pilotnej štúdii ženy, ktoré počas pôrodu dostali infúzie, popisovali napätie v prsníkoch, ktoré zodpovedalo skôr opuchu než nalievaniu.

Tekutiny podané počas pôrodu sa spájajú aj s väčším úbytkom hmotnosti novorodenca v prvých dňoch. V štúdii so 109 dvojicami stratili deti matiek, ktoré dostali viac než 1200 ml tekutín, v priemere 6,93 % hmotnosti, kým pri menšom objeme to bolo 5,51 %. To je dobré vedieť vtedy, keď ti v pôrodnici povedia, že dieťa schudlo priveľa.

Dobrá správa: s opuchom sa dá pracovať a zvyčajne to nie je na týždne.

3. Poloha pracuje proti vám

Klasický obrázok dojčenia, teda mama sedí vzpriamene a drží bábätko v náručí ako balík, nie je pre každú dvojicu ten najlepší štart. Gravitácia v tejto polohe ťahá telo bábätka preč od teba a medzi vami vznikajú medzery.

Suzanne Colson natočila 40 dvojíc počas prvého mesiaca a popísala dvadsať vrodených reflexov, ktorými sa bábätko dostáva k prsníku. Zistila, že tieto reflexy fungujú ako pomoc pri dojčení oveľa častejšie vtedy, keď mama polosedí opretá dozadu, než keď sedí vzpriamene alebo leží na boku.

V praxi to znamená, že niekedy stačí zmeniť uhol tvojho chrbta a bábätko sa prisaje samo. Toto je jedna z vecí, ktoré na konzultáciách robia najväčší rozdiel za najkratší čas.

4. Po pôrode ste boli oddelené

Kontakt koža na kožu hneď po pôrode nie je nadštandard ani maznanie. Je to spúšťač celého procesu. Cochranovský prehľad, ktorý zhrnul 46 štúdií a takmer 4000 dvojíc, uzavrel, že skorý kontakt koža na kožu podporuje dojčenie a má byť bežnou praxou aj po cisárskom reze a u detí narodených od 35. týždňa.

Ak ste spolu hneď po pôrode neboli, nie je to stratené. Koža na kožu funguje aj na druhý, piaty a pätnásty deň. Veľa mám začne práve ňou a prisatie sa objaví skôr, než stihnú skúsiť čokoľvek iné.

5. Pôrod bol náročný a bábätko je stuhnuté

Kliešte, vákuum, dlhý tlak v pôrodných cestách, ale aj rýchly pôrod zanechajú na bábätku stopu. Býva stuhnuté v krčnej chrbtici, otáča hlavičku radšej na jednu stranu a na druhej sa prisáva horšie alebo vôbec. Niekedy má napäté čeľustné svaly a nedokáže otvoriť ústa dosť doširoka.

Toto nie je vec, ktorú vyriešiš lepším držaním. Tu pomáha uvoľnenie tela, a keď treba, spolupráca s fyzioterapeutkou alebo detskou osteopatkou.

6. Fľaša zmenila pravidlá

Z fľaše tečie inak než z prsníka. Mlieko ide samo, bábätko nemusí robiť skoro nič. Keď sa potom vráti k prsníku, kde si prácu musí odviesť samo, niektoré deti to odmietnu. Nie je to vzdor ani lenivosť, je to uprednostnenie ľahšieho toku.

Neznamená to, že po fľaši je dojčenie stratené. Znamená to, že návrat k prsníku potrebuje plán a väčšinou aj niekoľko dní trpezlivosti.

7. Bábätko sa narodilo skôr, než sa čakalo

Deti narodené okolo 35. až 37. týždňa vyzerajú ako donosené, ale ešte nimi celkom nie sú. Bývajú ospalé, pri prsníku rýchlo zaspia, sanie je slabšie a vydržia pri ňom kratšie. Mama potom počuje, že je to lenivé bábätko. Nie je. Len ešte nemá na to, čo sa od neho čaká.

Takéto dvojice potrebujú iný plán než donosené deti a väčšinou aj podporu tvorby mlieka, kým sa bábätko „doženie".

8. Podjazyková uzdička

Táto téma sa v posledných rokoch stala módnou a je dobré vedieť, čo o nej naozaj vieme. Skrátená podjazyková uzdička sa vyskytuje u 4 až 11 % novorodencov. Cochranovský prehľad z roku 2017 zahrnul päť randomizovaných štúdií s 302 deťmi a jeho záver je opatrný: prestrihnutie uzdičky spoľahlivo nezlepší dojčenie, pravdepodobne však zmierni bolesť bradaviek. Kvalita dôkazov bola hodnotená ako veľmi nízka až stredná.

To však neznamená, že uzdička nikdy nevadí. Sú prípady, keď je naozaj taká krátka, že jazyk obmedzuje, a vtedy je prestrihnutie na mieste. Spoznáš ich podľa toho, čo jazyk dokáže:

• dieťa nedokáže vyplaziť jazyk cez dolnú peru vôbec
• vyplazí ho len trochu a špička jazyka pritom vytvorí srdiečkový tvar, lebo uzdička ťahá jeho stred nadol
• jazyk nedokáže zdvihnúť k podnebiu ani pri plači

Keď toto vidím, je to iná situácia než samotný nález krátkej uzdičky na papieri. Vtedy posielam k odborníkovi, ktorý zákrok robí, a nečakám.

Čo si teda z toho zobrať? Obmedzenie jazyka uzdičkou existuje a niektorým dvojiciam zákrok naozaj pomôže. Zároveň je to posledná vec v poradí, nie prvá. Videla som veľa bábätiek, ktoré mali „diagnózu" uzdičky a prisali sa, len čo sme zmenili polohu alebo vyriešili opuch. Rozhoduje to, čo jazyk dokáže, nie ako vyzerá na fotke. Preto najprv vylúčme všetko ostatné.

Čo môžeš skúsiť ešte dnes

• Vyzleč sa a polož si ho na hruď. Bez plánu a bez prikladania. Len ležte. Veľa bábätiek si k prsníku nájde cestu samo.
• Opri sa dozadu. Polosed s podloženým chrbtom namiesto vzpriameného sedu.
• Nikdy neprikladaj plačúce bábätko. Najprv utíš, potom prikladaj.
• Všímaj si skoršie signály hladu. Mľaskanie, hľadanie, ručička do úst.
• Ak je prsník tvrdý a napnutý, nesnaž sa to pretlačiť. S opuchnutým dvorcom sa bábätko neprisaje ani pri najlepšej snahe.
• Postaraj sa o mlieko, aj keď sa neprisáva. Kým riešime prisatie, tvorbu mlieka treba udržať. Toto je časť, na ktorú sa najčastejšie zabudne a najviac to potom mrzí.

Kedy nečakať

Pri týchto veciach sa neoplatí skúšať to ďalej samej:

• bábätko sa neprisalo ani raz a od pôrodu ubehlo viac než pár hodín
• nepriberá alebo má málo mokrých plienok
• dojčenie ťa bolí alebo máš poranené bradavky
• prsník je tvrdý, červený, bolestivý, prípadne máš teplotu
• bábätko je ospalé a ťažko sa budí na dojčenie

Záverečné zhrnutie

• Bábätko sa rodí s reflexmi, ktoré ho k prsníku vedú. Keď sa neprisáva, zvyčajne mu v tom niečo prekáža.
• Plačúce bábätko sa neprisaje. Najprv utíš, až potom prikladaj.
• Infúzie počas pôrodu môžu spôsobiť opuch dvorca. Vtedy nejde o techniku, ale o tkanivo, a dá sa s tým pracovať.
• Polosed opretý dozadu uvoľní bábätku reflexy, ktoré mu vo vzpriamenom sede prekážajú.
• Koža na kožu funguje aj týždne po pôrode, nielen v prvej hodine.
• Fľaša, náročný pôrod a skorší termín pôrodu menia štart. Nie sú to prekážky navždy, ale potrebujú plán.
• Podjazyková uzdička je posledná vec v poradí, nie prvá. Podľa Cochranu zákrok spoľahlivo nezlepší dojčenie, pravdepodobne však zmierni bolesť bradaviek.
• Keď dieťa jazyk nevyplazí vôbec alebo sa pri vyplazení vytvorí srdiečkový tvar, uzdička jazyk naozaj obmedzuje a prestrihnutie je na mieste. Rozhoduje to, čo jazyk dokáže, nie ako vyzerá.
• Kým riešite prisatie, tvorbu mlieka treba udržiavať. Na to sa zabúda najviac.

A keď to skúšaš a nejde to, nie si zlá mama. Si mama, ktorej sa zišla ďalšia dvojica očí.