Bezplienková metóda: čo to naozaj je a ako začať

Keď o tomto hovorím prvýkrát, väčšinou vidím zdvihnuté obočie. „Veď novorodenec predsa nevie, že ide cikať." Vie. Len sme sa odnaučili to vnímať, lebo plienka všetko pohltí a my sa to dozvieme až potom.

Bezplienková metóda, po anglicky elimination communication, stojí na jedinej myšlienke: vylučovanie nie je nevedomý dej, je to potreba ako každá iná. A ako pri hlade alebo únave, aj tu bábätko niečo signalizuje. My mu na to buď odpovieme, alebo nie.

Čo o tom hovorí výskum

Nebudem tvrdiť, že dôkazová základňa je mohutná, pretože nie je. Ale nie je ani prázdna.

Bábätká nie sú pri cikaní „mimo". U donosených detí sprevádza vyprázdňovanie mechúra prebudenie mozgovej kôry, viditeľné na EEG, v pohyboch a v zrýchlení tepu. V jednej štúdii s 33 zdravými donosenými deťmi sa dvanásť z nich, teda 36 %, zobudilo v priemere 77 sekúnd pred vyprázdnením. Zvyšné deti počas neho spali ďalej. Hovorím to na rovinu aj s tou druhou polovicou: signál existuje, ale nie je stopercentný a nie vždy ho dieťa dá.

Deti, ktorým sa nočník ponúka skoro, získavajú kontrolu skôr. Švédsky tím sledoval 47 zdravých vietnamských detí od narodenia do troch rokov. Plienky tam deti takmer nepoužívali a nočník sa im ponúkal denne zhruba od tretieho mesiaca. Mamy sledovali signály a podporovali ich pískaním v určitých chvíľach ako pripomienkou. Pre porovnanie, vo švédskej skupine malo vo veku 24 mesiacov denný nácvik za sebou 5 % detí a do 36 mesiacov ho dokončilo 55 %.

Autori z toho vyvodzujú, že kontrolu mechúra rozvíja samotný nácvik, nie vek. Tu si dovolím opatrnosť: ide o pozorovanie dvoch odlišných kultúr, nie o experiment, a vzorka je malá. To, že skoršie ponúkanie nočníka sprevádza skoršiu kontrolu, je doložené. To, že ju spôsobuje, je zatiaľ výklad autorov.

Čo to v bežnom dni znamená

Nie to, že odložíš plienky a budeš tri mesiace utierať podlahu. Väčšina rodín, ktoré to robia, používa plienky úplne normálne a popritom ponúka nočník alebo umývadlo v chvíľach, keď je to najpravdepodobnejšie.

Tie chvíle sú predvídateľné:

• hneď po prebudení, aj po krátkom spánku
• krátko po dojčení
• keď ho vyberáš z nosiča alebo z autosedačky
• pred kúpaním a po ňom
• keď sa začne mrviť a nevieš prečo

Keď trafíš dvakrát za deň, je to úspech. Nejde o výkon, ide o to, že dieťa dostane odpoveď.

Podľa čoho to spoznáš

Signály sú u každého dieťaťa trochu iné, ale opakujú sa:

• mrvenie a vrtenie bez zjavného dôvodu
• náhle stíchnutie a strnulý pohľad
• tlačenie, červenanie, priťahovanie nožičiek k brušku
• mrvenie sa pri prsníku a púšťanie ho
• typický plač, ktorý znie hlbšie než ostatné. Píšem o ňom v článku Reč plaču ako o zvuku „eeeh"

Jedna vec, ktorá pomáha aj rodinám, ktoré bezplienkovú metódu vôbec nerobia: skôr než začneš masírovať bruško, uvoľni plienku. Priveľmi stiahnutá plienka bráni črevám v pohybe a veľakrát je to celá príčina detského trápenia.

Ako na to prakticky

• Vyber si zvuk a drž sa ho. Pískanie, „pssss", čokoľvek. Nie je to povel, je to spojenie. Dieťa si signál a situáciu prepojí rýchlejšie, než čakáš.
• Drž ho v polohe, ktorá mu dáva zmysel. Chrbátik opretý o tvoju hruď, nožičky podopreté, nad umývadlom alebo nočníkom. Nie zavesené vo vzduchu.
• Začni jednou situáciou denne. Napríklad hneď po rannom prebudení. To je chvíľa s najvyššou úspešnosťou.
• Nestresuj sa netrafením. Netrafiť je bežná časť toho. Nie je to zlyhanie dieťaťa ani tvoje.
• Nikdy nedrž dieťa nad nočníkom nasilu. Ak sa vzpiera, skonči. Toto je komunikácia, nie dril.
• Pokojne to robte len doma. Vonku plienka, doma nočník. Nemusí to byť celoplošné, aby to fungovalo.

Čo z toho reálne máš

Budem úprimná aj tu. Nesľubujem ti, že dieťa bude čisté v roku, aj keď sa to stáva. To, čo vidím u rodín v praxi, sú skôr tieto veci:

• menej zapareniny, lebo pokožka trávi menej času v mokrom
• menej plaču z plného bruška, lebo dieťa dostane odpoveď skôr
• a hlavne iný vzťah k signálom dieťaťa celkovo. Mamy, ktoré sa naučia čítať tento signál, zvyčajne lepšie čítajú aj hlad a únavu

Posledný bod je podľa mňa ten najcennejší a nemá s plienkami nič spoločné.

Kedy to nerobiť

Sú chvíle, keď má zmysel to odložiť a vôbec si to nevyčítať:

• ak sa ešte nerozbehlo dojčenie. Najprv jedlo, potom toto.
• ak si vyčerpaná a bolo by to ďalšie políčko v zozname povinností
• ak sa dieťa pri tom pravidelne vzpiera a plače
• ak by to u vás doma vytvorilo tlak a hodnotenie

Bezplienková metóda má rodine uľahčiť, nie pridať. Ak pridáva, nie je to teraz pre vás a nič sa nedeje.

Záverečné zhrnutie

• Nie je to nácvik ani dril. Je to odpovedanie na signál, ktorý dieťa dáva.
• Vyprázdňovanie mechúra u donosených detí sprevádza prebudenie mozgovej kôry. V jednej štúdii sa 36 % detí zobudilo v priemere 77 sekúnd pred ním.
• Vo vietnamskej skupine, kde sa nočník ponúkal od tretieho mesiaca, nastupovala kontrola mechúra skôr než u švédskych detí. Ide o pozorovanie, nie o dôkaz príčiny.
• Najvyššiu úspešnosť majú chvíle po prebudení, po dojčení a pri vyberaní z nosiča.
• Stačí trafiť dvakrát denne. Nejde o výkon.
• Pred masírovaním bruška vždy najprv uvoľni plienku. Stiahnutá plienka bráni črevám v pohybe.
• Ak to rodine pridáva stres, nie je to teraz pre vás. Nič sa nedeje.